More Than This - 46. Staré kamarátstvo nehrdzavie

Nie som tu a táto časť my sa mala pridať sama. Síce neviem či ma poslúchne alebo teda neviem či vy ste ma poslúchli a či ste mi venovali tých 6 komentárov ale ja verím, že áno :)  ♥ a teraz opäť

Hmm, mamka mala včera official termín na pôrod a nič :O Asi sa malej veľmi páči v tom brušku :D haha.

Práve asi budem sedieť na terase a hltať čaj alebo sa prechádzať s kamarátkou, alebo som zle nastavila čas a nič z toho nerobím :-D

46 časť?! Woow, nechápem, že sme tak ďaleko O.o Vravela som vám, že na 40 končíme však? a ja mám toho tam naplánované tak veľa, omg asi budeme dávať dlhšie časti.

No veď uvidíme :D hope you like this and love ya! :-)


Haha, časť nepridalo včera, ale ja ju pridávam až dnes  :) len sa mi nechcelo mazať text :O
Mam segru!!!!!!!!!! Zdrava šetko! 9.8.2012

„Niall?“ Otočila sa ku mne a vtedy sa rozfúkal vietor. Hral sa z jej vlasmi a Miriam nemohla nič povedať. Prišlo mi to smiešne ako nadúva líca a vždy ako chce dačo povedať jej do úst vletia dlhé konce hnedých vlasov. Smial som sa a pozeral okolo. Odpadnuté listy zo stromu šantili vo vzduchu a niekoľko ich doletelo aj na kočiar. Rukou som prešiel po poťahu a schmatol žltý javorový lístok.

„To je ako naschvál, musíme ísť. Strašne fuká, prechladne.“ Koktala, načo som chytil rukovej a zobral ju pod pazuchu. Vošli sme do malej kaviarničky a objednali si teplý čaj. Volal som chalanom, aby vedeli kde sme.

„Niall, ja..“ Chcela prehovoriť, keď sa z kočiara ozval tichý plač.

„Počkaj chvíľu.“ Odvetila a malého vybrala z perinky. Stratila sa niekde v miestnosti a ja som mal zase nad čím rozmýšľať. Prečo on?.. Na čo sa pýtam také hlúposti?! Majú nádherného syna, ktorý by ako z oka Harrymu vypadol, len s jemnejšími črtmi. Čašník nám doniesol šálky, rozhodol som sa, že zaplatím hneď, aby Miriam na konci posedenia nenamietala.

Do čaju som si rozsypal cukor, kovovú lyžičku opatrne namočil a miešal. Strácal som sa vo svojom obraze. Vôňa ovocia mi rozprúdila mozgové bunky a dopomohla, k tomu, aby moje nosné dierky začali opäť prijmať vzduch, ktorý som tak potreboval k životu, možno viac Miriam, ale mne stačilo, keď som ju občas vídal. Bol som plne spokojný.

„Dlho mi to trvalo, prepáč.“ Prisadla si naspäť a kľudný uzlík zabalila do deky a malému vymenila čiapočku. Skontrolovala čas na hodinkách a z tašky vytiahla bielu štvorcovú osušku, ktorú nosia mamky pri sebe, keď bábätko majú opreté o plece, aby im neovrackalo práve nový top od manžela. Prikryla ňou predok kočiara, aby mohol Lucas bez problémov spať.

„Starostlivejšiu mamičku som nevidel.“ Polichotil som jej, ale myslel som to vážne a pravdivo.

„Ďakujem, ale myslím si, že na Liama nemám.“ Vzdychla si a dlhú ofinu si pripla čiernou sponkou.

„Lenže Liam nieje mamička.“ Zasmial som sa a Miriam mi venovala rozpačitý pohľad. Čo to skúšam?!

„Máš toho dosť, chápem.“ Zadíval som sa do šálky a čakal kedy prehovorí.

„A to som len na začiatku materskej.“ Smiala sa jej šteklivým smiechom, ktorý Harry miloval. Stále nám vravel:-

„Rozosmejte ju! Chcem vidieť ako sa smeje.“ Bolo to dosť dávno, v Rio na pláži, keď nám bolo všetko ešte ukradnuté a Miriam ani netušila, že odíde zo školy a bude mať vlastné dieťa. Prečo ju nerozosmial on? Orgumentoval to tým, že on to nedokáže a vzťahy majú byť rozumné, vážne a trvalé. Hlúpejšiu výhovorku som ešte nikdy nepočul, ale ako mu dala druhú šancu, začal ju poriadne rešpektovať a všetko myslel absolútne reálne a vážne. Ako ja to slovo VÁŽNE neznášam!!

„Niall, čo tam vidíš?“ Vyrušila ma kráska.

„Nič, len som čakal, kedy niečo povieš.“

„Veď práve, celé som ti to už vyrozprávala.“ Šermovala rukami vo vzduchu a bola tak neskutočne roztomilá.

„Prepáč, mohla by si ešte raz? Ja viem som somár.“ Odpil som si z horúceho čaju. Shit!! Nemal by už vychladnúť?? Pohár som opatrne nadvihol od pier a položil ho na stôl. Dúfam, že si to nevšimne. Popálil som si konček jazyka. Au.

„Niall ale varujem ťa, že moja slovná zásoba už vyfučala.“ Ukazovákom mávala predo mnou. Nečudujem sa, že ju Harry miluje. Je to také dievčatko, pekné ešte stále s tou detskou tváričkou, ale rozumu má viac ako jeden z nás piatich a myslím, že srdce má väčšie ako my všetci dokopy. Ľúbi a vždy to na nej vidno ako sa zamilovane díva na Harryho alebo usmieva na Lucasa.

„Najprv som myslela, že kyticu ste kúpili spolu a že odkaz písal Liam, ale on ma ubezpečil, že nič s tým nemá a určite ani chlapci. Všetko nasvedčovalo tomu, že si to napísal ty a vlastne chcela by som ti poďakovať, lebo včera som si poplakala. Bolo to tak pekné a dojímavé. Ďakujem, Niall ty si tak všímavý chlapec, ktorý si nezaslúži v žiadnom prípade trpieť a myslím si, že každé dievča ktoré o teba nezakopne je hlúpe...“

„Počkaj! Chceš tým povedať, že i ty, alebo prečo stále cítim k tebe to, čo k inej niet?“ Jemne som nadvihol obočie. Odpila si z čaju a pokračovala. Jej nieje hot?!!!

„Zase. Harry a ja, sme ako tá dvojka ktorá sa pozná celý život a aj tak sa priťahujeme. Občas to ten hore tak zariadi, že ta pravá osoba ktorá vás ľúbi je tak nesmierne blízko a keď to zistíte, máte strach, odpustiť nie? Ale mamka mi vždy vravela, že život nieje prechádzka. Že život treba žiť a a že nás čakajú prekážky. Ľahké-tie ktoré preskočíme a ťažké,- to sú tie na ktoré nemáme silu a zbúrame ich alebo spadneme do skrytej jamy. Je to tak Niall ale i z tej ťažkej prekážky sa nakoniec dostaneš a pokračuješ ďalej a stále musíš byť pripravený na všetko i na to zlé.. Niall práve som ti vyrozprávala celý môj život. Ničomu toto nevedie, ja som ti len chcela povedať, že v tvojom okolí je určite tiež niekto kto ťa nadovšetko miluje, nesmieš to tak brať.“

„Ako sme vlastne došli k citom a k nám dvom?“ Nepatrne nadvihla obočie.

„To za to môžeš ty!“ Môj prst sa dotkol jej líca, na čo zavrela oči a zmraštila čelo. Zasmial som sa a pohladkal ju.

„Niall, nie len ten odkaz ma naozaj dojal, vravím, že si strašne všímavý.“ Usmiala sa.

„A viem aj to, že neznášaš keď ťa Harry v spoločnosti vydvihne, že na teba upúta pozornosť.“ Žmurkol som na ňu.

„A to vieš odkiaľ?!“ Smiala sa.

„Hmm, pomlčím.“

„Tu ste!“ Dnu vehli chalani. Udupali každého, kým sa dostali k nám.

„Áno, tuto Niall ma pozval na čaj.“ Nevinne sa usmiala na Harryho. Ten len pokrútil hlavou, dal si dole mikinu a prisadol si k nej. Teda posadil si ju na kolená, na čo zapišťala. Zayn si sadol ku mne a poťapkal ma po pleci. Vedel to, tušil to, myslel si to. Liam si doniesol stoličku od vedľa, na čo so vyslúžil odporné pohľady a Louis sa natlačil na druhá stranu k Miriam.

„Tu je voľné.“ Kývol som hlavou ku kočiaru.

„Vtipné, čašník!“ Panák v čiernej zástere dobehol k nám a Louis vyklopil toľko toho, ako keby robil detskú párty.

Po ďalšej polhodine sme sa odtiaľ dostali preč. Zase len ja a Miriam. Tlačil som kočiar a druhou rukou ju objímal.

„Niall, prestaň.“ Čapala ma.

„Kamarátske objatie, okej? O nič sa nepokúšam, bol by som hlúpy.“ Pokrútil som očami. Pokúšam!!! ale márne

„Ďakujem za ten čaj a vôbec za ten lístok, dlho sme si už nepokecali.“ Zhodnotila a zhlobka dýchala.

„Myslím, že nie dlho ale večnosť. Chýba mi tá Miriam z Rio. Ktorá sa stále smiala a šantila so mnou. Pamätáš ako sme jednému plešatému ujovi vykidli na hlavu shake?“ Spustil som smiech a Miriam tiež.

„Vieš, že hej?! Bolo to hrozné.“ Rehotala sa.

„To hej.“ Vzdychol som si. Už som bol z toho všetkého vonku a teraz zase?! Hlúpe city.

„Niall, idem domov. Odkáž Harrymu, že ho čakám doma na sedačke... Prepáč.“ Zarazila sa.

„Nie nie. Ja všetko chápem a som rád, že ťa Harry má. On si ťa zaslúži, odovzdám. Ahoj.“ Objal nsom ju okolo pliec.

„Harry!“ Vletel som za nimi.

„Pre Boha čo sa deje?“Rýchosťou svetla sa postavil a hádzal do seba hemendex.

„Nič..“ Kľudne som odpovedal. Stopol sa a pozrel na mňa vražedne.

„Ja len, že Miriam išla domov, že ťa čaká na sedačke.“ Pokrčil som plecami. Zobral si mikinu a rýchlo vyšiel z kaviarne. Utekal.

Sadol som si k chalanom a všetci na mňa zazerali ako na mimoženšťana.

„Má dieťa!“ Hučal mi do ucha Louis.

„A Hazzu!“ Z druhej strany Zayn.

„Ja viem! Do riti ešte koľko krát mi nto poviete?! Bolo to z čista všetko len kamarátske, proste potreboval som to medzi nami urovnať. Nechápate to?! Pozná ma a vie aký som, do riti chýbala mi ona celá!“ Hlavu som vložil do dlaní.

Keď som čo i len nadvihol hlavu všetci utíchli. Ako dobre, že v tejto predraženej kaviarni pomaly nikto nebol!