Pozerala
som dávno, dávno, dávno v piatok x-factor a smiala sa. Páčilo sa
mi keď Demi Simonovi povedala, že ho pozdravuje Niall a on na to
reágoval, že ten z 1D? Má ho nechať na pokoji, že je
NEPOVŠKRNENÝ. =To sa mi páčilo najviac a potom ten Demin smiech.
A že sa mu má pozrieť do tváre a potom jej záväzok, že s nikým
nebude rok randiť a že na to Nialla upozornila. Ale ja by som im to
priala a to s veľkým srdcom, naozaj. Páčili by sa mi spolu a to
už len preto, že Niall má tak veľkú dušu, pokoru a už len ako
sa naňho pozriete vidíte niečo neskutočné, strašne by som ho
chcela spoznať ešte pred tým x-factorom a ozaj ho spoznať do
podrobna. A myslím si, že Demi by ho vedela usmerniť a poriadne ho
ľúbiť a ukázať mu zmysel lásky. Snáď raz...
Nerozumela
som tomu. Príde domov a len tak mi ohlási tým najpokojnejším
hlasom, že ho budú operovať. V tom okamihu som myslela, že ho
zaškrtím. Poslednú dobu som sa nervovala neustále a toto mi
nepridávalo.
Linsi sa
poobede vybrala na nákupy a ja som mala voľný dom. Tŕpla som,
bála sa a všetko čo som chytila do rúk mi z nich vlastne vypadlo.
Lucasove plienky sa váľali po celom dome ale moje stuhnuté koleno
mi nepovolilo zohnúť sa. Ledva som vytočila Niallove číslo,
prsty sa mi klepali a Luckyho plač mi nepomáhal.
„Hneď
som tam.“ Oznámil mi a zložil.
Keď som
už naozaj nevládala a Horan neprichádzal rozhodla som sa vybrať
na prechádzku a skrátiť si ten čas. Netušila som čo sa práve s
Harrym deje, čo sa tam vlastne odohráva a už len myšlienka na to,
mi trhala steny v žalúdku.
Kým som
malého prebalila, čo ma aspoň dva-krát očural, prezliekla ho do
čistého a našla vhodnú perinku do kočiara prešlo veru dosť
času.
Vytrepali
sme sa von do veterného počasia, stromy šuchotali a obloha sa
smiala, škodoradostne ako keby niečo tušila čo my nie.
Pomaly sme
zachádzali za roh našej ulice keď sa zozadu dostal do mojich uší
hlas toho na prvý pohľad nevinného chlapca.
„Niall!“
S radosťou som sa otočila a objala chlapca v čiernej mikine.
„Ahoj,
prepáč trvalo mi to dlhšie, teda Liam on povedal mi, že mám
postrážiť Ollyho, ale ja som sa ti už sľúbil a potom som..“
„Stačilo,
chápem. Ďakujem, že si prišiel.“ Usmiala som sa na neho a on sa
priblížil ku kočiaru.
„Ten je
nádherný.“ Zadíval sa na chlapča ktoré malo otvorenú pusinu a
zamračené čielko.
„Vieš
niečo nové?“ Skúmala som pohľadom jeho tvár a predstavovala si
popritom Harryho.
„Nie,
bohužial nie. Simon nám vyvolával, že to Harry nemá podstupovať,
vraj pozná niekoho lepšieho, ale vieš aký je Harry.“ Pokrútil
hlavou a úsmev mu z tváre zmizol.
„aký?“
Zvedavo som vytiahla tón hlasu.
„Tvrdohlavý,
neustupčivý a keď sa do niečoho pustí, ta niet pomoci ba ani
konca.“
„Ďakujem,
práveže ty by si mi mal vravieť o jeho dobrých vlastnostiach, aby
som sa bola ubezpečená, že mám doma toho správneho.“ Usmiala
som sa ale v zápäti som to oľutovala.
„Som
sprostá viem.“ Zrýchlila som čo musel pocítiť i Lucas v
kočiari.
„Miriam!
Nie to ja!“ Rozbehol sa za mnou.
„Niall,
ja to nechápem. Moje vnútro je tak rozdelené na niekoľko častí
a kadžá časť chce niečo iné a ja mám pocit, že sa za chvíľu
roztrhnem, aby každý dostal to čo chce. Neviem čo mám už robiť
a to len z toho dôvodu, že stojíš pri mne a stále si mi oporou,
pomáhaš mi a venuješ sa mi. Je to zvláštne keď doma máš
priateľa a vonku ďalšieho. Nie nemyslím to tak, že si niečo ako
frajer, keď sa už mám vyjadriť ako dieťa.. Ale skôr ako niekto,
kto o mne vie viac ako ktorákoľvek kamarátka a dokonca má ma rád,
tak inak rád. Niall mám sto chutí plakať, lebo ti neviem opätovať
to čo ty dávaš mne a neviem ti ukázať ako veľmi by som ťa
občas chcela objať a nepustiť, ale inak ako Harryho. Harry je moja
láska ale ty Niall ty si nejaké čaro čo už nejde z môjho života
preč...“
„Prepáč,
je toho na mňa už veľa..“ Z očí sa mi vykotúľali slzy.
„Nie,
dievča neplač. Ja budem stále tu, budem čakať aj večne. Len
neplač, mám ťa rád ale svojmu kamarátovi som už ublížil dosť
a keby som si ťa mal uchmatnúť tak zlomím srdce nielen jemu ale
aj tebe. Áno, najprv som si myslel, keď si chodila s Harrym, žeby
to mohlo medzi nami fungovať ale keď som ťa videl v nočnej košeli
a s tehotenským bruchom, strapatými vlasmi a tým najkrajším
úsmevom uvedomil som si, že v živote mi nebudeš patriť a že si
iný level ako práve ja. Máš dieťatko a ja ťa už nechcem
lanáriť na nič zlé, stačí keď si spomeniem na minulosť.“
„Poď,
pôjdeme k nám, spravíme si čaj s medom a nejaké sušienky.“
Vravela som s plačom, nemysliac na to čo mi povedal.
„Dobrý
nápad.“ Niall kočíkoval a ja som v hlave pre zmenu hľadala
normálnu myšlienku, ktorá by, teraz práve teraz myslela na
Harryho.
Sedeli sme
v mojej pracovni, Niall mi púšťal ich novú nahrávku kde mal dosť
dlhé sólo, čo určite nepotešilo len mňa ale aj fanúšičky.
„Miriam,
napísal som tú pesníčku a dokonca mi ponúkli sólovú kariéru.“
Smial sa. Zarazilo ma to čo povedal a v živote by som
nepredpokladala, že práve blondiačik sa môže dostať tak hore na
vrchol a to i sám.
„Prosím?“
Chcela som to počuť ešte raz a vidieť ten jeho úsmev znova.
„Nechcem
odísť od chlapcov, to by som nespravil. Nevedel by som si
predstaviť, že stojím sám na pódiu a všetci počúvajú len
mňa. Ohh, áno bolo by to ohromujúce ale nezvládol by som to.
Nemal by som v zákulisí takú srandu a s nikým by sme sa
nepodporovali navzájom. Podľa mňa by som skončil niekde na
psychiatrii.“ Krútil hlavou a smial sa.
Ako sa
Niall vytratil, domov prišla Linsi s mega veľkými taškami a očami
vyhúkanými sťa puk.
Okolo pol
desiatej večer som dostala telefonát z nemocnice. Srdce mi stuhlo a
mala som pocit, že asi nedýcham.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára