More Than This - 4. Slzy a slzy

Tak a je tu sľúbená časť :) Prajem príjemný večer :)

V kaviarni pri okne, sedel môj otec s nejakou blonďavou dámou. Objali sa, otec ju pobozkal na líce a odchádzal. Rýchlo som sa skryla za Mike, aby ma nevidel. NIč iné mi nechýba. Mike sa len usmial, a stál ako prikovaný. Z očí mi padali malé slzičky slanej vody. Bolelo ma pomyslenie na to, že ocko a ona... Možno robím predčasné zábery ale mám strach. Opatrne som vykukla, otec sa mi stratil niekde v hrbe ľudí. Mike sa otočil ku mne a objal ma celou svojou silou. Nečakala som to.
 ,,Ema, kto to bol? and why you crying?" Stáli sme tam len tak v strede chodníka. Rio je rušné mesto, všade sa pohybovalo veľa ľudí. Nemala som chuť odpovedať, no bolo by to voči nemu nefér.
,,My dad, ale neviem, kto bola tá žena.." Utrela som si tie hlúpe slzy, a ťahala Mike preč. Snažil sa ma ukľudniť, po chvíli uspel. Cítila som ako mi vo vrecku na nohaviciach zavibroval mobil. Prijala som hovor a počula otcov hlas. To mi trebalo. Zase tie hnusné slzy.
 ,,Miriam, som v Rio., chcem sa stebou stretnúť, mám pár super správ.." Hovoril otec z radosťou.
 ,,Aké, že podvádzaš moju mamu?" Spýtala som sa roztrasene. K ockovi som si toho veľa dovoliť nemohla, hlavne preto, že sa ma vždy zastal.
 ,,Prosím?! Toto si odpusť Mima, skade máš tieto somariny?!" Opýtal sa hrubším hlasom.
,,Videla som ako si sa objím.. ale to je jedno, kde sa stretneme?"
,,Čo tak v Starbucks, na ..." Mike mi pomohol nájsť adresu. Otec už nedočkavo vystával pred kaviarňou. Keď som k nemu pribehla, objal ma. Bolo príjemné, cítiť pri sebe svojho otca. Sranda bola tá, že mal nohu v sadre, čiže krývkal ako veľký šracko.
 ,,Miriam, si tu deň, a už máš priateľa?!" Opýtal sa pochybovačne. Musela som sa zasmiať, síce Mike je fešák, ale ja milujem...
,,Nie oci, ešte pred tým čo mi povieš sa ťa chcem opýtať pár otázok.." 
,,V pohode.." Usmial sa a otvoril mi dvere. Sadli sme si k oknu, takže som mala dohľad na Mike. Sedel na lavičke a niečo ťukal do svojho mobilu.
 ,,Videla som ťa, ako si sa objímal s nejakou ženskou, prosím len mi nevrav, že ty, ona ..." Na konci vety mi hlas zlyhal. Otec sa na mňa škeril.
 ,,A vlastne prečo si tu?" Čakala som kým mi odpovie na oboje. Možno hľadal výhovorku. Objednala som si ľadové Vanille latte a čakala kým sa otec odhodlá k slovu.
 ,,Bola to moja kamarátka.." Pri tom "kamarátka" mi zabehlo.
,,Počkaj, vysvetlím ti to, lebo sa mi tu zadusíš.." Smial sa a podával mi servítku. ,,Moja dávna kamarátka, pracuje v jednom hlavnom rádiu v tomto meste, pôjdeš tam na skúšku, a keď sa im budeš páčiť, zoberú ťa..Budeš uvádzať ranné správy alebo nejaké relácie, či už náštevy celebrít.." Usmial sa.
,,To nemyslíš vážne?!" Z hlboka som sa nadýchla a objala otca cez stôl. ,,Hej, a dokonca mám pre teba ešte jeden job. To rádio vlastní aj Tv pre mládež. Možno ťa zoberú i tam, budeš robiť rôzne backstage a tak.. Ja už budem musieť ísť, idem robiť rozhovor s Brunom M., ideš so mnou?" Tak toto všetko ma zarazilo. Ja budem možno v tv alebo v rádiu. O tom sa mi mohlo len snívať. A Bruno Mars?! Tak toto sa neodmieta!
,,Oci, všetko mi ešte vysvetlíš počas cesty, dobre? Idem sa rozlúčiť s Mikeom. Prosím zaplať.." Z kaviarne som vyšla s dobrou náladou...
,,Mike, nečakaj ma, idem s otcom ešte niekde, potom ti všetko vysvetlím a ďakujem.." Obaja sme sa silno objali a Mike odišiel.
UŽ tam:
,,Ocí, a ako sa mám tváriť?" Pýtala som sa ho neuveriteľné somariny a on sa na mne zabával. Sedeli sme v nejakej miestnosti. Na stole stálo nejak veľa pohárov. Vyzeralo to, že nás tu bude viac. Z vonku som počula strašný hluk, chcela som ísť k oknu, no otec ma zastavil, nech pekne čakám čo sa bude diať.. Dvere sa rozleteli a dnu vošli chalani z 1D. Oči mi pristáli na Harrym. Ten sa na mňa sladko usmial a ja som nevedela čo mám robiť. Prečo mi to otec nepovedal? Čo mi to on spravil. Rýchlo som vstala z pohodlnej koženej sedačky a vybehla z miestnosti. Slzy mi tiekli prúdom. Za mnou vybehol Harry.
,,Miriam stoj!" Pri tomto som sa konečne zastavila. Tak som ho chcela vyobjímať, vybozkávať no nemohla som. Ja neviem odpustiť. Nebyť jeho tak žiadna rakovina, proste nič by nebolo. No nemohla som zničiť skutočnosť, že ho milujem. Nehybne som stála a čakala čo spraví. Jeho vôňa ma omamovala a ja som mala chuť spadnúť na ten špinavý koberec. Dotkol sa mojich ramien a otočil si ma k nemu. To bol teda pohľad. Dívať sa do jeho zelených prenikavých očí. Niečo úžasné. ,,Miriam, aký som rád, že ťa vidím..!" Sladko sa usmial. Slzy si robili čo chceli. Padali na moje čierne tričko, občas niektorá zablúdila až dole na koberec. ,,Harry, ja-ja-ja, fúúha je to obrovské prekvapenie." Pritisol si ma k sebe, a ja som sa cítila ako v nebi. To bolo to, čo som potrebovala.
,,Nič nevrav Miriam, aký som rád, bože, bál som sa, že utečieš, ale nakoniec to vyšlo.." Odtiahla som sa.
,,Čo?" To bolo naplánované?" Mierne som sa zamračila.
,,V podstate z istých okolností aj hej, ale máme tu dnes koncert, čo tak prísť?"  V očiach mal iskričky, ani neviem čoho.
,,Harry, ďakujem ale nie.." Milo som sa usmiala.
 ,,Prepáč Miriam, ale musím to spraviť.." Nestihla som odpovedať a už som cítila jeho pery na mojich. Tie jeho boli tak sladké a prenikavé. Opäť si ma pritiahol k nemu. Ruky mal na mojom páse a ja svoje na tom jeho. Vtedy som si uvedomila, že ho milujem.. Jazykom prešiel ku mne do úst, jemne sa pohrával s mojimi zúbkami a ja som zacítila motýle v bruchu.
,,Prepáčte.." Za nami sa ozval chlapčenský hlas. Spoznala som ho, bol to Niall. Rýchlo som sa odtrhla od Harryho a rozutekala sa po schodoch preč.

Harryho pohľad
..Mal som také nutkanie ju pobozkať, ani neviem prečo. Na hoteli ma čaká Rachel a ja sa tu pohrávam so ženskými citmi. Tak strašne ma to ťahalo k Miriam.
 ,,Prepáč Miriam, ale musím to spraviť.." Neovládol som sa pobozkal ju. Jej pery, boli tak svieže. Páčilo sa mi to, všetko.
 ,,Prepáčte.." Zo zadu sa ozval Niallov hlas, Mim sa zľakla a utiekla. Urobila dobre, pretože ja by som sa od nej nevedel odlepiť. No bolo mi trápne, to čo videl Niall... Celý čas som bol počas rozhovoru ticho, a pozeral na Nialla. Akomu to len vysvetliť?